Zamilujte si dobrovoľníctvo a komunitný život, príbeh Viktorija

Dokončila som štúdium žurnalistiky, no nevedela som prísť na to, či naozaj chcem toľko „práce pred obrazovkou“. Preto som každý deň rozmýšľala a pýtala sa Boha, čo mám robiť s časom, ktorý mi bol daný. Potom sa objavila možnosť dobrovoľníckej práce. Samotné povinnosti boli pre mňa druhoradé, hlavná motivácia ísť rovno do „V.I.A.C. — Inštitútu pre podporu a rozvoj mládeže“ súvisela s tým, že je tu živá katolícka komunita, ktorá je domovom. A naozaj sa tu cítim ako doma! Veľmi si vážim možnosť začať každé ráno modlitbou spolu s ostatnými sestrami v Kristovi, spoločne robiť rôzne praktické práce – sadiť kapustu, plieť záhradu, variť – ako aj sláviť doma nedeľnú sv. omšu. Ak chcete, môžete prísť v papučiach.

Zatiaľ sa mi podarilo vytvoriť webovú stránku s informáciami pre zahraničných dobrovoľníkov, dať dokopy pár super videí o práci u nás, kde sa mi hodili poznatky, ktoré som nadobudla počas štúdia.

Najradšej však každý utorok varím s mamičkami, pretože vtedy môžete zažiť, ako sa pri spoločnej práci vytvárajú vzťahy s ľuďmi, čo je tiež jeden zo spôsobov, akým slúžil Ježiš. V súčasnosti mám na starosti aj vytváranie nových aktivít pre deti v obci, kde sa komunita nachádza, pretože mladšia generácia tam nemá čo robiť. Budem sa môcť prezliecť za rôzne postavy a viesť aktivity a hry pre deti – znie to sľubne!

Už som sa naučila po slovensky natoľko, že celkom dobre rozumiem tomu, čo mi hovoria, a aj okolie rozumie tomu, čo hovorím ja. Konverzácia je možná!

Zostáva mi tu ešte päť nádherných mesiacov. Aspoň „na papieri“.

Potom uvidím, kadiaľ povedie cesta ďalej a ako budem môcť zažiť a užiť si, ako ma Boh používa a formuje.