Dobrovoľník Milan Pripravený na život?
Zdravím vás znovu. Moje meno je Milan, mám 28 rokov a pochádzam z oravskej obce Rabča. Ako som spomínal už v predchádzajúcom článku, pôsobím ako dobrovoľník v organizácií V.I.A.C., ktorá je zameraná na podporu a rozvoj mládeže. Vďaka mojej skúsenosti s dobrovoľníctvom som sa naučil čeliť strachu, vychádzať sám zo seba, nebáť sa vecí, ktoré sú pre mňa nové. Ako dobrovoľník v organizácii V.I.A.C. som dostal možnosť žiť spolu s ďalšími ľuďmi priamo v Oravskom centre mládeže sídliacom v Ústí nad Priehradou. Práve pre tento dôvod a z dôvodu pandémie i zrušenia aktivít sa moja druhá, jesenná, časť dobrovoľníctva sústredila hlavne na prácu v centre a okolo neho.
Vyskúšal som si činnosti, ku ktorým by som sa asi normálne nedostal. Mojou hlavnou úlohou bola najskôr služba v kuchyni a v záhrade, neskôr to bolo pranie a kúrenie. V čase pandémie sa nám podarilo napríklad zrenovovať kotolňu, vymaľovať dolné poschodie bytovej časti centra, opraviť lanové ihrisko v areáli, zrenovovať volejbalové ihrisko, na ktorom sme vytrhali prerastenú burinu v piesku a rovnomerne rozhrabali piesok. Podarilo sa nám tiež omaľovať už vyblednutú fasádu pod oknami prístavby, prebrúsiť a premaľovať dve chatky, slúžiace na escape room. Za garážou sme umiestnili nový kontajner, kde sme následne presťahovali sklad atrakcií a larpu. Upravili sme terén za garážou a následne naň naviezli vrstvu štrku a mnoho ďalších vecí.
Počas leta situácia trošku ukľudnila, a tak sme mali chvíľku možnosť realizovať nejaké reálne aktivity priamo pre mladých. Opäť sme mali zopár zážitkových programov s mladými ľuďmi v Oravskom centre mládeže. Tiež sme zrealizovali už 7. ročník inšpiratívnej konferencie K.R.O.K.
Aj keď pôvodne sme mali pracovať hlavne s mladými ľuďmi a veľmi som sa na to tešil, som za tento čas nesmierne vďačný. Napriek obmedzeniam som spoznal veľa úžasných ľudí s túžbou prinášať zmenu a byť tu pre druhých.
Po roku dobrovoľníckej činnosti a života v komunite vidím na svojom živote veľa ovocia. Naučil som sa vážiť si maličkosti a tešiť sa z nich, čeliť strachu a nedovoliť mu aby riadil môj život, tiež robiť veci spoločne s ostatnými a nespoliehať sa len sám na seba.
Pred začiatkom mojej dobrovoľníckej činnosti som bol presvedčený o tom, že som silný introvert. Mal som obrovský strach akokoľvek vystupovať pred ľuďmi či s nimi pracovať. Najradšej som robil veci sám niekde v skrytosti a myslel som si, že sa to už nikdy nezmení, že ja som taký a iný byť nemôžem. No po roku dobrovoľníctva vo V.I.A.C. a živote v komunite v Ústi nad Priehradou je to celé úplne inak. Nielen že som schopný sa teraz prekonať a pracovať s ľuďmi, ale v niektorých prípadoch to dokonca uprednostním pred samostatnou prácou niekde v tichu. Táto zmena je v mojom živote veľmi dôležitá a významná a som za ňu naozaj veľmi vďačný.
Dobrovoľníctvo je pre mladého človeka príležitosť vyskúšať si činnosť, ktorú by možno bežne nerobil, a zároveň pri práci s ďalšími mladými ľuďmi je to skvelá príležitosť pomôcť im objaviť to, čo sami nájsť nevedia. Prajem každému mladému človeku veľa odvahy vykročiť a nebáť sa byť tu pre druhých, nebáť sa priniesť aj iným V.I.A.C.
