Dobrovoľníčka Laura

Som talianska študentka ošetrovateľstva, momentálne som v poslednom ročníku. Nikdy predtým som neopustila Taliansko ani svoju rodinu, ale v mojom živote nastal moment, keď som bola stratená a zaseknutá, začala som pochybovať o tom, ako žijem svoj život, a začala som si klásť mnoho otázok.

V tomto ťažkom období môjho života som sa zoznámila s Európskym zborom solidarity, kde som našla možnosť krátkodobého dobrovoľníctva vo V.I.A.C., a tak som odložila obavy bokom a prihlásila sa.

Hlavným dôvodom bolo, že som si myslela, že by mi to mohlo pomôcť vidieť inú perspektívu v živote a zlepšiť sa duchovne aj ľudsky tým, že budem pomáhať iným. Do Trstenej som prišla len pred týždňom a už som mala možnosť spoznať mnoho ľudí, ktorí ma okamžite prijali a pomohli mi zvyknúť si na úplne nové prostredie. Za tento týždeň som vyrástla viac ako za posledné roky, táto skúsenosť mi pomáha rásť a ľudsky sa rozvíjať.

Môžem povedať, že sa dobre adaptujem na prostredie a začínam sa cítiť ako doma! Takže sa už neviem dočkať, čo ma za tieto dva mesiace čaká!