Dobrovoľníci vedú lekciu o kyberšikane pre mládež z viacerých krajín

Tri spoločné hodiny sa začali vzájomným spoznávaním, počas ktorého musel každý povedať svoje meno, krajinu a 3 top aplikácie, ktoré najviac používa v každodennom živote. Hoci učitelia očakávali, že medzi najpoužívanejšie budú patriť “TikTok” a “Snapchat”, na ich prekvapenie sa ukázalo, že najviac z nich používa aplikácie “Instagram”, “YouTube” a “WhatsApp”.

Elizabete bola jediná, ktorá stále aktívne používa “Facebook”", pretože v súčasnosti sa považuje za platformu “pre starých ľudí”.

Nasledovala aktivita, počas ktorej sa každý musel odvážiť poctivo zapojiť. Elizabete prečítala niekoľko výrokov typu “Dostal som na sociálnych sieťach výhražné listy” alebo “Neuvážene som zverejnil fotografiu alebo video o niekom inom”; a každý, koho sa tento výrok týka, musel urobiť krok vpred. Takto si všetci začali viac uvedomovať, že každý z nich bol viac či menej súčasťou kyberšikany — buď ako jej obeť, alebo ju spôsobil.

Potom museli žiaci pracovať samostatne, pretože to je naozaj najlepší spôsob učenia sa — sami si nájsť informácie a prezentovať ich tak, aby ich ostatní pochopili. Kyberšikanovanie sa dá rozdeliť na rôzne časti, takže žiaci boli rozdelení do štyroch skupín a každá skupina mala za úlohu preskúmať napríklad vytváranie falošných profilov ako prejav kyberšikanovania, a potom o tom natočiť video.

Mládež si užívala prácu v skupinách, tvorbu nápadov, využívanie vedomostí o strihu videa, ako aj zisťovanie konkrétnych podrobností o tom, ako sa kyberšikana deje. Samozrejme, najzaujímavejšie bolo sledovať videá, ktoré spolu s ostatnými žiakmi vytvorili a v ktorých sa mládeži podarilo nájsť dobrú rovnováhu medzi smiechom a vážnosťou a ukázať, aké veľké škody kyberšikana spôsobuje.

Pre Elizabete aj Viktóriu bolo zaujímavé vidieť, aký majú mladí ľudia vzťah k aplikáciám a čo zažili pri ich používaní. V skutočnosti to neboli len študenti, kto zažil nejakú formu kyberšikany, ale aj obe dobrovoľníčky.