Čo musí vedieť Spišiak na Orave - moja skúsenosť s dobrovoľníctvom
Bolo toho ešte oveľa viac. No najlepšie je si to vyskúšať na vlastnej koži. Zažiť túto dobrovoľnícku skúsenosť počas jedného roka do môjho života prinieslo veľa vecí, ktoré by som na začiatku neočakával. Naučil som sa, že veci (túžby), o ktorých človek iba hovorí, ale neurobí v nich konkrétne kroky, sa sami od seba nepohnú vpred, že ak sa človek rozhodne dávať zo seba to dobré, tak tým obohacuje nielen druhých, ale rozvíja a spoznáva aj seba. Pridáva svoju ruku k ostatným.
Chcem sa s vami opäť podeliť o svoju skúsenosť s dobrovoľníctvom na Orave v občianskom združení V.I.A.C. od októbra 2020 do februára 2021. Bola to druhá polovica mojej ročnej dobrovoľníckej skúsenosti. Moja zmena pohľadu na dobrovoľníctvo a môj osobný rast cez nie ľahké výzvy pokračoval aj teraz… Ak chcete vedieť viac, ako som prežil tú prvú časť, prečítajte si.
Od októbra až do decembra sme v rámci dobrovoľníckej sekcie spustili aktivitu doučovanie cez web. Išlo o aktivitu, kde sme hľadali dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní venovať svoj čas študentom základných a stredných škôl, ktorí potrebovali doučovanie. Do tejto aktivity sa zapojilo niekoľko desiatok študentov z celého Slovenska, ktorí sa doučovali alebo ponúkali doučovanie. Túto aktivitu som koordinoval, no ako pri väčšine aktivít v našej organizácii nič nejde “cez” jedného človeka, teda boli do nej zapojení aj ľudia z ostatných sekcií, napr. z dobrovoľníckej a grafickej sekcie. Bolo pre mňa celkom veľkou výzvou prepojenie doučujúcich so záujemcami o doučovanie. Neustále pribúdali noví záujemcovia a niekedy aj doučujúci. Táto skúsenosť ma naučila, aké dôležité je nestratiť prehľad a taktiež byť flexibilný a pohotovo reagovať na zmeny. No najviac ma potešila spätná väzba od rodičov aj detí, ktorú sme dostali po skončení tejto aktivity. V náročnej dobe covidu sme vďaka tejto aktivite odľahčili viacerých rodičov, ktorí trávili čas so svojími deťmi v karanténe. O výsledkoch doučovania cez web sa môžete dočítať tu.
Postupné uvoľňovanie opatrení v októbri nám umožnilo vycestovať z nášho okresu a rozbehnúť nové aktivity. V rámci propagácie zahraničného dobrovoľníctva sme spolu s kolegyňou Miškou a kameramanom Filipom navštívili štyri organizácie z rôznych kútov Slovenska a urobili rozhovor so zahraničnými dobrovoľníkmi, ktorí tam práve boli na dobrovoľníckej skúsenosti. Výsledkom boli štyri jedinečné rozhovory s dobrovoľníkmi z Kosova, Talianska, Francúzska a Portugalska, z ktorých sme urobili krátke videá. Pri tejto aktivite som sa tešil z toho, ako sme sa zladili s tímom, ktorý vznikol pri natáčaní. Okrem toho som spoznal veľa nových ľudí a uvedomil som si, ako sme my, ľudia, rozdielni a vnímame veci inak.
V novembri sme okrem iného mali veľa práce so spracovaním dreva. Veľká kopa dreva, ktorú sme mali na dvore, sa postupne zmenšovala. Každý z nás, ktorí sme v Oravskom centre mládeže, k tomu trochu prispel. Tie najväčšie kusy sme museli rozštiepiť s klinom, s ostatnými si poradila naša hydraulická štiepačka. Bola to fuška, ale správny Spišiak na Orave ozdaj muši znac ščipac drevo :) ( musí vedieť štiepať drevo. :) ).
Jedna z posledných aktivít, ktorú sme mali ku koncu roka, sa týkala detí z detského domova v Ružomberku. Tento detský domov sme navštívili ešte v letných mesiacoch, kedy to bolo možné z hľadiska opatrení. Hľadali sme spôsob, ako s deťmi ostať v kontakte, a tak sme sa rozhodli s nimi stretnúť a zahrať sa. Nie fyzicky ale aspoň online. Prvé stretnutie sme si dali na deň sv. Mikuláša, kde sme sa im pripomenuli a zahrali si spoločne hru Ludoworld, bežne známu ako Človeče nehnevaj sa. Bola to veľká sranda a niekedy aj škodoradosť pri vyhodení panáčika súperovi.
Zima na Orave je typická tým (okrem toho, že trvá celý rok), že celú krajinu zahalí nádherný biely sneh, dosť snehu, ktorý treba odhŕňať. Odhŕňanie snehu v zimných mesiacoch sa pridalo k ostatným aktivitám ktoré sme robili. Táto zima bola dosť bohatá na odhŕňanie :). Chodníky a príjazdová cesta museli byť prejazdné. Tak sme mali aspoň príležitosť udržiavať sa v kondícii a keď sa už inak nedalo, tak sme si pomohli frézou.
Bolo toho ešte oveľa viac. No najlepšie je si to vyskúšať na vlastnej koži. Zažiť túto dobrovoľnícku skúsenosť počas jedného roka do môjho života prinieslo veľa vecí, ktoré by som na začiatku neočakával. Naučil som sa, že veci (túžby), o ktorých človek iba hovorí, ale neurobí v nich konkrétne kroky, sa sami od seba nepohnú vpred, že ak sa človek rozhodne dávať zo seba to dobré, tak tým obohacuje nielen druhých, ale rozvíja a spoznáva aj seba. Pridáva svoju ruku k ostatným. Ďalej som spoznal to, že každý z nás je iný a inak vníma veci. Celý ten čas bol o vystupovaní zo svojej zóny komfortu a objavovaní novej nevyšľapanej cesty. Mať odvahu po nej kráčať, aj keď prídu ťažkosti. Budovať vzájomné vzťahy či už v mieste, kde pracujem, alebo s ľuďmi, s ktorými žijem. Nebáť sa spoznávať nových ľudí, odbúravať predsudky, nechať sa inšpirovať druhými, objaviť v sebe nové talenty a stávať sa lepšou verziou seba a pri tom všetkom sa nezabudnúť tešiť zo života.
Mladí, týmto vás chcem veľmi pozvať, stať sa dobrovoľníkom napr. aj cez Európsky zbor solidarity a zažiť podobnú skúsenosť. Srdečne vás zdravím, Janči.
